Týchto 6 vecí na Orave určite nerobte! Poradíme vám, ako zapadnúť medzi miestnych a nedostať valaškou do chrbta

Na Orave dobre, na Orave zdravo, … Určite všetci poznáte túto tradičnú ľudovú pieseň. Čo sa najmä tým „zdravo“, naozaj myslí, vieme len my Oravci.  Dovoľte mi, vám to trochu priblížiť. Tým „zdravo“, sa môže napríklad myslieť, že je vonku celkom kosa, rozumej zima. Aj keď, globálne otepľovanie neobišlo ani Oravu, tak veru sánky vyťahujeme, už len niekedy. „Zdravo“, v dnešnej eko-raw-bio dobe, by si ľudia hneď mohli interpretovať tak, že sa zdravo stravujeme. „Éeeeej bisťu! Šmaľcu si na chľeba hoď, k tomu cibuľe a nevymýšľaj!“ Takouto krásnou vetou, by vás určite nejedna správna oravská babka privítali. „Zdravo“ vieme pracovať, pomôcť, no a aj sa poriadne, odpusťte mi, inak sa to nazvať nedá, zdravo sa vieme „nasrať.“ A preto, keď prídete do styku s pravým Oravcom ako repa, vyhnite sa týmto nasledujúcim, povedzme „tvrdeniam“:

1. Neporovnávajte nás s Liptovom.  

Liptákov my máme radi, no oni na nás furt brýzgajú, že od nás ani krava nie je dobrá. Ešte aj o tom spievajú, papľuhy akiesi. A my ich radi máme, aj oštiepky pošleme a oni len kibicujú.  Že u nich vraj je všetko lepšô. Basomtimraky. Už nám rokmi utláčania, došla trpezlivosť veru. U nás sú široko-ďaleko napríklad najkrajšie kravy. A ešte aj s názorom. Najradšej majú záružlie obžúvať. To ti aj slza vybehla, čo? Aké sú romantické. Tak, keď ťa na Oravu prídu niekedy navštíviť priatelia napríklad z Prešporku, tak sa nedaj a už aj hľadaj sekeru, keď začnú Liptovskie krásy ospevovať, že tam krajšie. Takô svet nevideu, aby sme sa neubránili. 

2. O ovečkách, len v dobrom.        

Ovečky sa môžu zdať kúsok krepejšie, ale zase sa vernie. A keď si napríklad milý kamarát z iného kúta Slovenska, prenajmeš chatku niekde v Oravskej lesnej a za ňou ti pekne budú do rytmu oddychu békať, veru ti srdce pookreje. V tme im krásne svietia oči a veru ti doprajú nejaký ten zvláštny pocit pokoja. Ovečky sú aj „srandovné.“ Ty na ne kričíš „á“ a oni na teba naspäť „bé.“  Neustúpia. Tak si z nich nerob špásy. Veď čoby sme my bez nich. Taká ovečka, ťa veru aj jedným pohľadom presvedčí a vyskočíš z Oravky (malého vláčika tzv. TGV – Transgoralský víchor), hodíš cvičky do poľa a v Párnici, začneš nový život. 

3. Keď ti núkajú borovičky, nerob ksichty! A nič nehovor!

Až raz zavítaš na Oravu, neťahaj tam svoje „maníry“. Najmä, čo sa týka alkoholu. U nás je borovička, po našom „koniferka“,  alfa a omega. Do prvej, druhej, aj do tretej nohy si daj, lebo ťa ohovoria až do štvrtej dediny, že si sa okúňau. Uznanlivo pokyvuj hlavou a ak si zavítal náhodou na Oravskú svadbu, neutekaj pred „starejším“. Naháňať ťa bude až do Trnavy, ak aj tú štvrtú nevyrúbeš. Pravdou je, že borovička je životný štýl. Podpor aj miestnu ekonomiku a na cestu si kúp zo dve fľašky na pamiatku. Ak si spomenieš, že si vlastne na Orave bou.

4. Nepúšťaj sa veru v miestnej krčme, do konfliktu s lokálnym alfa samcom

Ak by ťa nebodaj taká pochabosť napadla, veru drž si protézu, lebo naštvať miestneho tvrdohlavieho oravskieho barana, nie je žiadna prča. Na pomoc mu vždy prídu aj chľapci-kamaráti. Zvyčajne sa poznajú už od škôlky. Takže cez to nejde cudzí vlak. A nie hocijakí, sa medzi nimi nájdu. Ale napríklad typ „drevorubač“ alebo typ „žmúriočko“, (ten sa nezdá, no je mimoriadne nebezpečný), prinajhoršom ber nohy na plecia hneď, keď sa to objaví dva v jednom. Drevorubač, čo žmúri oči na úzkie štrbiny. Hlavne nech ťa nenapadne naňho čučať. Už aj ti letí šiltovka doboku. 

5. Ak sa chceš uchádzať o oravskú dievku, nachystaj si bukrietu a nechoď s prázdnym budilárom

S výťažkom z aloe vera, nepochodíš veru. Ale keď donesieš poriadnu bukrietu (ale nie z kapraďá) oravskej dievke, veru ti aj slaninky prihodí do taniera. Ženy z Oravy, sú z  kategórie – bohovokrásne – mocnie – dobrie. Ak nájdeš takú, čo patrí do všetkých troch, máš vyhratô. Len vedz, že to už všetko vydatô. Aj tie priečne. Ak už ani s bukrietou nepochodíš, tak skús vyťáhnuť budilár, hoď na stôl a pozvi ju na halušky. Ak nezaberie, postav sa do rohu, vytiahni cigaretľe a tvár sa záhadne. Nato dajú. Na mlčanlivých. Nedívaj sa jej však dlho do očí, lebo už neodídeš. Už sa len pristihneš, ako sa za pár rokov z teba stane „žmúriočko“. 

6. Domácu kyslú kapustu, vždy pochváľ, aj keby ti hubu krútilo až do Budapešti. 

Kyslá kapusta, rovnako ako borovička,  je životný štýl. Kto nemá doma vlastný súdok, akoby nežiu. Každý má vlastný recept a každá dedina má ten najlepší. Keby si náhodou kibicoval , že ti nechutí, utekaj, lebo od deda aj bakuľou dostaneš. Tak by ti dolámal hnáty. Pobafkaj aj tabaku, ak ti dá. Mlč a prikyvuj. Ak ti zabehne korenie celô, čo bolo v kapuste, nikdy nepriznaj. Ešte si aj recept vypýtaj. Dedo ti ho nedá, ale tvár sa, že ho veľmi chceš. Bude spokojný. Pofoť si všetko zelenô a môžeš ťahať v nohy. Pekne o nás hovor a nezabudni sa vrátiť.