Dolný Kubín trochu inak alebo ako si spraviť duševné selfie

Keď sa ma niekto spýta odkiaľ si a ja odpoviem: “Z Oravy”, nastáva u pýtajúceho najprv výraz. Potom pokývanie hlavou mierne do strany a možno doplňujúca otázka: “Odkiaľ z Oravy presne?”  Necítiť v jeho tóne úplné pohŕdanie, ale rešpekt to tiež nie je. Asi ani zvedavosť príliš nezaregistrujete. Skôr už vidíte, že názor má, aj bez doplňujúcej otázky, ktorá však nepríde vždy. Zato výraz, ten sa objaví zakaždým. Asi si hneď predstaví polia, lúky, pasúce sa kravy, ruženec, borovičku, korbáčiky a medvede. 

Keďže ja som pôvodom „činžiaková“ dolnokubínska pandrava a mestský človek, ktorý žil v Prahe, Krakove a momentálne v Bratislave, mám na Oravu trochu iný pohľad. Je tu krásne. Fakt. Pokoj, zeleň, hory a Hviezdoslav na námestí. Tu žil. Najväčší slovenský básnik. Celoštátna súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín, má už 66 rokov tradície a silný kultúrny status. Medzi jeho bývalých víťazov, sa napríklad radí aj pán Milan Lasica. Nuž, len ako všetci vieme, nie každý básnikom byť môže, aj keď miestny kolorit a krčmová kultúra, tomuto všeobecnému presvedčeniu statočne konkurujú. V mojom rodnom meste Dolný Kubín, môžeš bežne začuť vety typu: “Anciáša Miňo, čvo tu sedíš pokrútený ako výčitka, hybaj so mnou do Nervového*, výplata prišla.”  Nie sú to úplne lyrické vety, ale vždy majú jasný názor a odhaľujú náturu správneho „dolnokubínskieho“ ducha a archetypu „oravskieho“ muža. Je štedrý a podelí sa. Nastaví pomocné rameno kamarátovi v núdzi. To sa len tak nevidí. Samozrejme, že keď príde výplata Miňovi, bude sa musieť revanšovať a ak nie, bude mu to aspoň tri zimy „výčítanô.“ 

Ak by ste chceli Dolný Kubín navštíviť na jeden deň, zistíte, že je to tak trochu samostatný vesmír, s vlastnými malými planétkami. V centre mesta sme kedysi mali lyžiarsky svah – Kuzmínovo, ktorý už žiaľ nefunguje. Bol to naozaj unikát. Ktoré mesto sa môže pochváliť tým, že má v jeho centre lyžiarsky svah? Majitelia sa vraj rozhádali. Neviem o tom nič, no chýba to. Pod ním, vedľa tradičnej Koliby, ale máme krásnu „rozprávkovú dedinku“ – ubytovanie v príbytkoch z rozprávok – napr. domček Maťka s Kubkom alebo sa môžete uvelebiť v Perníkovej chalúpke. Mali sme kedysi na Hviezdoslavovom námestí, v bývalej synagóge, aj krásne kino. Organizoval sa v ňom filmový festival Starcov poklad. Nefunguje už deväť rokov. Srdce mi krváca. Naše mesto má veľký potenciál, ktorý občas napĺňa a občas nie. Rovnako, ako celá naša krajina.

Časť z ktorej pochádzam, Veľký Bysterec, blahosklonne volám „Manhattan.“ Rieka Orava sa okolo neho vinie a niekedy mierumilovne a inokedy celkom hlasno „klkoce“. Stačí prejsť jednou drevenou lavicou za vodným svetom Aquarelax a ste v trochu inom svete. Dve konské farmy, oproti cez cestu sa pasú kravy a keď prejdete až do časti Gäceľ, natrafíte na vodných slalomárov, ako trénujú alebo pretekajú na rieke. Medzi nimi aj olympijskí víťazi.  

Tí z vás, ktorí by chceli navštíviť Kubín na ten jeden deň, tím odporúčam okrem centra a prechádzky popri rieke Orave, výstup na vysielač nad mestom. Je odtiaľ nádherný výhľad a vedú odtiaľ aj krásne cyklochodníčky. A určite navštívte Oravskú galériu, dajte si výbornú zmrzlinu a poseďte v parku miestnych dejateľov. 

Ak sa rozhodnete v Dolnom Kubíne žiť, vrelo odporúčam najmä tím, ktorí si plánujete založiť rodinu. Na rodinný život, je Dolný Kubín naozaj ideálne mesto. Dobré školy, športoviská, pekná atmosféra a najmä pokoj. Ľudia nášho mesta sú pracovití, šikovní a septembrový jarmok, jeho atmosféru, to musíte zažiť. Odvšadiaľ je blízko na výlety do okolia, napríklad Oravský Podzámok, Oravská Priehrada, či Kubínska hoľa. Čo sa týka športu, je tu naozaj všestranné vyžitie a aj dlhodobá tradícia. Zimný štadión, futbalový štadión, cyklotrasa, turistika, vodný slalom, Vodný a saunový svet Aquarelax. 

Inak, ale ako „domáca“, vám môžem s istotou povedať, kedy zaručene zistím, že som sa už v rodnom meste zdržala dlho. Vtedy, keď sa pristavím pri tabuli so smútočným parte. A štve ma, že zosnulého nepoznám. Náhle mi svitne, že je načase sa znovu naspäť pobrať do trochu väčšieho „sveta.“ V mojom veku už veľmi aj nepoteší, že stretávaš učiteľky zo základnej, ktoré si už veľmi vidieť netúžila. Niektoré nikdy.  A veľmi veľa susedov, ktorí na vás hneď pred výťahom vystrelia: „A čosi a kde si, a čo robíš, kam ideš?“ Viete, veľmi odpovedať nechcem. Lebo to ako sa majú oni, vidím. Stále približne rovnako. Samozrejme, to ale všetko berte s nadhľadom. Občas každý stagnuje, občas znovu rozkvitne. Aj keď, si navždy mojím rodným mestom, dúfam, že znovu a ešte viac rozkvitneš. Choďte sa pozrieť a zhodnoťte sami. Dajte si prechádzku a dýchajte. A ozaj, odkiaľ ste Vy?

Ps. Miestne pohostinstvá a ich nezameniteľný ráz, to by bolo na tri samostatné články.☺
*Nervové – staničné pohostinstvo Vínna viecha, otváracie hodiny presne neurčené, niekedy sa odtiaľ len ozývajú hlasy, inokedy buchot. Keď je zatvorené, štamgasti, smutne posedávajú na lavičkách na námestí SNP. A čakajú na vlastné povstanie.