Rabčice

Rabčice vznikali pred rokom 1612, pretože v tom roku Juraj Turzo ocenil zásluhy a ťažkosti Jakuba Ramžu pri zakladaní obce. Nová Obec označovaná ako Horné Rabčice, neskôr Nová Rabča i Rabčice dostala lehotu od platenia daní a prác pre Oravské panstvo 16 rokov. Do tejto doby mal šoltýs postaviť mlyn, od ktorého bol povinný každoročne vykŕmiť Oravskému panstvu jedného brava alebo platiť 5 zlatých.

Šoltýs bol povinný podobne ako šoltýsi okolitých obcí v prípade potreby povstať so zbraňou na obranu zámku, pomáhať pri opravách zámku, po uplynutí lehoty doviesť fúru soli a fúru vína do panských krčiem, zimovať panskú kobylu a odovzdať ročne dve jarabice.

Kópia listiny s identickým textom i dátumom sa zachovala v Štátnom archíve v Dolnom Kubíne. V zbierke Jozefa Kohúta uloženého v Slovenskom národnom archíve v Bratislave sa nachádza prepis listiny s textom, ale s datovaním k roku 1616. Kópia je opatrená textom „Z pôvodiny na pergamene písanej vlade obecnej nájdenej prepísal Vojtaššák.“ Za dôveryhodnú sa považuje práve táto listina, ktorú potvrdzuje i urbár z roku 1924-1926.

Juraj Turzo určil hranice rabčického chotára. Šandrov Kriváň patril Bobrovčanom. Priezvisko Šandrik pochádzalo od pomaďarčeného krstného mena Šandor, čiže Alexander. Polianku vedľa potôčka Krivánik neskôr od Bobrovčana Šandrika kúpili Zubrohlavčania. Názov vŕšku Zbojnícky svedčí o tom, že už v čase zakladania obce znepokojovali prvých osadníkov zbojníci.

Názov vrchu Zvolenský je tiež veľmi zaujímavý, svedčí o nejakej spojitosti tejto lokality s mestom Zvolen alebo s priezviskom Zvolenský. Orava bola od roku 1370 súčasťou Zvolenskej stolice. V roku 1615 sa uvádza Valent Zvolenský, šoltýs v Jelešni, dnešnej Hladovke.

Zakladateľ Rabčíc Jakub Ramža (Ramžík) pochádzal z rodiny Jána Ramžu, ktorá po úteku prvého rabčanského šoltýsa Lazara nanovo osídlila Rabču v roku 1608. Rodina Ramžovcov prišla do Rabče z Horného Štefanova a pri novom osídlení Rabče dostala lehotu dva roky. V porovnaní s inými obcami, kde lehota oslobodenia od poplatkov a prác mala trvanie 12,16 aj 18 rokov, bola táto lehota veľmi krátka. Možno sa preto domnievať, že Ramžovci po príchode do Rabče nemuseli prekonávať také ťažkosti ako zakladatelia úplné nových obcí. Nesťahovali sa do obydlí, vybudovaných a opustených ich predchodcami Lazarovcami. V Liptove sa nachádzalo územie nazývané Ramža, kde v minulosti žili rodiny baníkov. V oblasti Ramže (Vyšná a Nižná Boca, Kráľová Lehota, Malužiná a Bacúch) sa v minulosti ťažilo zlato, striebro a železná ruda, z ktorej sa získavalo železo do roku 1873.

Z uvedeného vyplýva, že sa treba zaoberať počiatkami baníckej činnosti v oblasti Babej hory. Na banskú činnosť (ťažbu kovov, soli) zemepáni priviedli na Oravu skúsených baníkov z baníckej oblasti Ramža na Liptove. V súvislosti s Rabčicami uvádzaný názov Kriváň a Krivánik sú pravdepodobne tiež pozostatkom po prišelcoch z Liptova. Po baníckej činnosti ostali na hornej Orave stopy – zvláštne znaky sa nachádzajú aj v jaskyni na Babej hore.

V Rabči šoltýs Ján Ramža hospodáril s piatimi valaskými rodinami. Ťažko povedať, či s predošlým šoltýsom Lazarom ušli z Rabče i všetci obyvatelia, alebo tu niektorí ostali pod novým šoltýsom. Ramžovci pokračovali i v zakladaní novej obce – Rabčíc. Na túto domnienku nás oprávňuje listina a mapka z roku 1550 z prieskumu soľných prameňov, kde bolo už jasne vymedzené a čiastočne vyklčované miesto pre novú obec. Ramžovci teda iba pokračovali v klčovaní a črchlení lesa, ktoré začali ich predchodcovia Lazarovci.

V roku 1916 bolo v Rabčiciach 6 valaských osadníkov, želiarov ešte nebolo. Z každej rale platili osadníci po 4 ovce, spolu dávali Oravskému panstvu 24 oviec ročne, platiili na stálych valachov a sluhov. Šoltýsom bol Jakub Kramser, čo je ponemčené meno Jakuba Ramžu. Okrem šoltýsa mal jedného poddaného roľníka a bol richtárom pre piatich sedliackych osadníkov. Po smrti Juraja Turzu v decembri 1616 prebral dedičstvo jeho syn Imrich. Ten však Oravské panstvo spravoval krátko, v roku 1621 zomrel a správu majetkov prevzala jeho matka, vdova po Jurajovi Turzovi, Alžbeta Czoborová. Po prevzatí majetku nariadila spresnenie urbára z roku 1619.

V roku 1662 zámocká komisia pridelila Rabčičanom nové plochy, vyklčované ich ťažkou prácou. Na žiadosť Rabčického šoltýsa Jakuba Slovíka boli v prítomnosti šoltýsov okolitých obcí nanovo vymedzené hranice Rabčického chotára. Nakoľko medzi okolitými obcami naďalej vznikali spory o hranice, tak v roku 1664 boli nanovo vymedzené hranice obcí Bobrov a Zubrohlava s Rabčicami. Tentoraz sa sťažovali Zubrohlavčania. Zápisnica o novej metácií bola spísaná v dome rabčického šoltýsa Jána Drapaľáka.

V roku 1667 Jakub Slovík znovu požiadal o pridelenie črchlísk a polian, ktoré Rabčičania vyrobili, síce bez povolenia panstva, ale na vlastné náklady a mozoľnatou prácou. Panstvo zakázalo Rabčičanom ďalej bez povolenia črchliť, rúbať a páliť v panských lesoch mimo hraníc chotára, a nanovo vymedzilo hranice chotára.
 

V roku istom roku 1656 sa založila aj škola . Prvým učiteľom bol Andrej Sadlo z Trstenej a školu smeli navštevovať len chlapci. Školska dochádzaka nebola povinná a školský rok trval necelý päť masiacov. Povinnosťi učiteľa neboli len vyuka, ale všetky kultúrno – spoločenské akcie v dedine. Až neskôr mohli navštevovať školu aj dievčatá. Vyučovala sa matematika, čítanie, písanie a náboženstvo.