Pucov

Obec Pucov sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v juhovýchodnej časti Oravskej vrchoviny, v doline Pucovského potoka. Výmera obecného chotára je 995,9714 ha.

Klimaticky patrí obec Pucov do mierne teplej oblasti, obvodu mierne teplého, vlhkého, vrchovinného. Priemerné ročné teploty vzduchu dosahujú 6° C. Najteplejším obdobím je koniec júla a prvá dekáda augusta, najchladnejším je mesiac február. Priemerný úhrn ročných zrážok je do 900 mm. Najčastejšie vetry sú severozápadné.

Klimatické pomery sú určujúce pre fenologické javy rastlinstva. Do botanickej stránke toto územie patrí do oblasti západokarpatskej kveteny – obvodu západobeskydskej kveteny, prelínajúc sa s obvodom vysokých Karpát – blízke Chočské vrchy. Podhorský stupeň predstavuje polia, hlavne lúky a dominantné ihličnaté nepôvodné smrekové lesy. Celé územie sa dá charakterizovať ako hôrnopoľný biotip. Tento je charakteristický počtom druhov živočíšnych spoločenstiev polí, lúk, ale aj lesa.

Jediným význačnejším tokom je Pucovský potok, ktorý je generačnou lokalitou pstruha potočného, no i hlaváča či čereble.

Zosúladením aktivít človeka s ekologickými princípmi tvorby a ochrany životného prostredia je možné udržať prírodné hodnoty a vytvoriť perspektívu rozvoja a využitia územia.

Unikátom katastrálneho územia obce Pucov je chránený prírodný výtvor Pucovské zlepence v nadmorskej výške 610 – 700 m. Jedná sa o nápadné skalné útvary na pravej strane hlbokej doliny, tvorené hrubozrnnými zlepencarni paleogénneho veku v celkovej výmere 4,8485 ha. Skalné steny dosahujú výšku až 100 m. Valúny dosahujú veľkosť až 50 cm a sú dobre opracované. Zlepence, ktorých pôvod nie je doteraz spoľahlivo vyriešený pozostávajú z rôznych typov mezozoických vápencov, pieskovcov, rohovcov a z valúnov exotického pôvodu. Základnú hmotu tvorí červený, resp. sivý íl. Podložie zlepencov nie je známe, v ich nadloží je flyšové súvrstvie centrálneho karpatského paleogénu, ktorého sú súčasťou.

V obci sa nachádza prírodný prameň. Na základe rozboru výskumným ústavom závlahového hospodárstva Bratislava, voda má nasledovné zloženie: sírany, chloridy, uhličitany, vápnik, horčík, sodík, draslík a sírovodík.

Jednou zo základných povinností richtára bolo vedenie obecných účtov, za ktoré bol plne zodpovedný.

Od druhej polovice 18. storočia sa v poddanských dedinách začala prejavovať potreba pečatidiel. Pri prudkom vzraste administratívneho styku župy s dedinami v dôsledku urbárskej reformy musela župa vzhľadom na všeobecnú negramotnosť obecných predstavenstiev vyžadovať, aby pečať slúžila ako legitimácia dedinského richtára namiesto podpisu. Bol to dôkaz, že pečaťou opatrený doklad sa vydáva s vedomím richtára i celej obce.
V Pucove používali pečať, v obraze ktorej je sedliak v kroji, v pravej ruke drží palicu, kráča ako pútnik. Tento motív sa opakoval aj v 19. storočí, ale postava pútnika nebola natoľko štylizovaná, odev bol zreteľnejší. Oválna pečať mala nápis ÁRVA VÁRMEGYE. PUCZÓ KOZSÉG. V 19. storočí obec používala aj pečať s motívom košatého listnatého stromu, pod ktorým stoja dvaja vtáci, obrátení k sebe zobákmi. Pečať má kruhopis SIGIL/L/UM POSSESSIONIS PUCOV. V tom istom období použila obec aj nápisovú pečať ÁRVA MEGYE PUCZÓ KOZSÉG. V 20. storočí sa na písomnostiach, ktoré vydala obec, objavuje pečať s postavou svätca s krížom a ratolesťou. Pečať má kruhopis OBEC PUCOV. ORAVSKA ŽUPA. Pucovčania boli pri pečatení svojich písomnosti skutočne svedomití. Dosvedčujú to najmä obecné účty.