Párnica

Obec Párnica leží v juhozápadnej časti Oravy v údolí rieky Orava, na ceste z Kraľovian do Dolného Kubína. Párnica má nadmorskú výšku 458 metrov nad morom. Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 1610m(vrchol Veľkého Rozsutca), najnižšie 420 m (sútok potoka Bystrička s riekou Oravou). Na geologickej stavbe okolia Párnice sa zúčastňujú dva základné celky pohoria Západných Karpát – tvoria severnú, severozápadnú a západnú časť územia tvoria vnútorné Karpaty – Malá Fatra a menšiu juhovýchodnú a východnú časť chotára mladšie vonkajšie Karpaty – Oravská vrchovina. Tieto dva základné celky majú odlišný vývoj i geologické zloženie. Dedina Párnica je stredisková obec, cez ktorú prechádza železničná trať Kraľovany – Trstená smerujúca z juhu na sever. Do obce je aj autobusové spojenie. Z Párnice sa dá dostať do susedných obcí Žaškova a Zázrivej. 

S názvom Párnica sa prvýkrát stretávame v archívnych dokumentoch z roku 1382, ktoré vznikli pri popise chotára zemianskej osady Istebné. Z najväčšou pravdepodobnosťou vtedy obec Párnica ešte neexistovala. Prvý známy doklad o jej existencii pochádza z roku 1420 ako “Villa Parnice“ poddanská obec Oravského hradu. Pôvod názvu bol odvodený údajne od prameňa teplej vody tzv. teplice, alebo Párnice ktorý sa nachádza za obcou smerom na Zázrivú. Ani počas zimných mesiacov voda nezamŕzala a neustále sa z nej parilo. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia tu hydrológovia uskutočnili prieskumný vrt. V roku 1918 bolo v Párnici evidovaných okolo 1091 obyvateľov. Ich hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka oviec. Časť z nich sa venovala ťažbe dreva. Obyvateľstvo Párnice tvorili predovšetkým sedliaci. Okrem poľnohospodárstva sa venovali aj remeslám. Rozšírené bolo najmä kolárstvo, stolárstvo a rezbárstvo, ženy sa venovali šitiu a vyšívaniu.