Oravská Polhora

Oravská Polhora sa rozprestiera na severnom okraji Oravy, na hraniciach s Poľskou republikou. Svojou polohou je najsevernejším územím na Slovensku. Rozlohou 8 452 ha je najväčším katastrálnym územím v okrese Námestovo. Katastrálne územie Oravskej Polhory susedí z väčšej časti s Poľskom a s katastrálnymi územiami obcí Rabčice, Rabča, Sihelné a Oravské Veselé. Územie sa orograficky začleňuje do sústavy vonkajších Západných Karpát, časti Oravských Beskýd, do komplexu horského masívu Babej Hory a Pilska.

Názov obce pochádza od toho, že jej chotár sa rozkladal a do polovice Babej hory, po hranicu s Poľskom. Výmerou chotára je na 32. mieste Slovenskej republiky. Patrí medzi najstaršie obce Polhorskej kotliny, je zaznamenaná na mapke z roku 1550. Obec je rozložená pozdĺž starodávnej obchodnej cesty. Zaujímavé názvy lokalít Hrádok a Brána navodzujú dojem, akoby tu v minulosti mal stáť malý obranný hrádok. Na Hrádku boli nájdené archeologické nálezy z predhistorickej doby: medené dláto a črepy zo starých urien zo staršej a mladšej doby kamennej. Polhoranka sa v minulosti nazývala Slanou riekou od soľných prameňov spod Babej hory. Husté drevo spod Babej hory sa použivalo na výrobu huslí. Polhorčania boli známi aj výrobou šindľov a tradičného hudobného nástroja – gájd.