Lokca

Lokca sa nachádza na sútoku rieky Bielej Oravy a Hruštínky. Meno obce Andrej Kavuliak vysvetľuje od rieky Hruštínky, ktorá sa pôvodne volala Lokčou. Lokáč –mláka, bahno, močiar. Lokačia, lokčia voda značí potok s bahnitými brehmi. Lokčia dedina je osada vzniknutá na lokáčoch, na mlákach močiaroch. Podľa iného zdroja názov Lokca pochádza od slova „lakeť“ , lebo Biela Orava spájajúca sa s Hruštínkou vytvára tvar lakťa.

Prvá zmienka o Lokci pochádza z r. 1552, Lokza s 8 portami. K tomu je poznamenané, že sú to valasi, ktorí neboli zdanení. Potom sa počet port menil. Tieto ustavičné zmeny v počte obsadených usadlostí vyvolávala fluktuácia počtu obyvateľstva, spôsobená menlivosťou pracovných pomerov a výkyvmi v úrodnosti pôdy v dôsledku primitívneho obrábania a drsného podnebia. Osada nebola veľká, bolo v nej len 25 sedliackych domov, totiž gazdovských domácností na zdanenie, okrem chudobných želiarov bez pôdy. Neprestajný vojnový stav a drancovanie Bocskayho hajdúchmi priviedlo ďalšie klesanie ľudnatosti. R. 1604 bolo v Lokci 13 domov – opustené 3, ostáva 10 domov. V roku 1608 ostávajú v  Lokci pre hajdúske spustošenie a pre veľký hlad na zdanenie 3 sedliacke domy. Vo vizitácií E. Lányiho r. 1611 mala Lokca faru, teda i kostol, ktorý bol drevený. Sem patrili všetky zamagurské dediny, a to : Babín, Hruštín, Vaňovka, Krušetnica, Breza, Ťapešovo, Jasenica, Vasiľovo, Námestovo, Lomná, Vavrečka, Polhora, Rabča. R. 1615 sa Lokci prenecháva hoľa „pol Minčzowa a Pilsko“, r.1619 má okrem šoltýstva 9 sedliackych usadlostí, r. 1624 sa spomína časť hruštínskeho chotára nad potokom Lokcou, r. 1624-1626 bolo na šoltýskych a sedliackych raliach osevnej plochy na 700 lukien zrna, lúk na 410 vozov sena, žilo tu 41 rodín (asi 210 ľudí). Šoltýsi : Krištof Lokczanski, Gašpar Furanda, Michal Kossovecz. Meno Furandu sa zachovalo v pomenovaní Furandovej hole. Lokčania pod vplyvom protireformačného hnutia, v ktorom značnú úlohu mala rodina Lokčianskych, začali sa obracať na katolícku vieru a r. 1665 si postavili murovaný kostol a starý predali Babíncom. R. 1672-1676 rodina Lokčianskych s rodinou Klinovskych dostala armáles a spoločný címer od kráľa Leopolda I. „za horlenie pre katolícke náboženstvo“. Armáles bol publikovaný v Oravskej stolici r. 1676. V roku 1683 za litovskej vojny a  v  dobe požiarov sa zničili listinné dokumenty šoltýsov. V tom čase zhoreli aj armálne listiny šľacht. rodiny Lokčianskych vo farskom kostole, keď totiž litovské vojská vpadli do tejto stolice a tiahli oslobodiť mesto Viedeň od tureckého obležania. Lokca sa na konci 16. storočia stala východiskom ďalšej kolonizácie. Lokca bola strediskom duchovného života celej zamagurskej oblasti.

Správu dediny do zriadenia tereziánskeho urbára viedli dediční šoltýsi Lokčiansky, Furanda, Kosovec, atď. Ešte i r. 1689 sa píše „Johannes Lokczanský sive Furanda“. Po zrušení šoltýsov prešla správy na volených richtárov.

Florián Lokčiansky (r.1828-1906) bol úradníkom panstva v Oravskom Podzámku a v Polhore. Spravoval lesy na Babej hore a v Hviezdoslavovej Hájnikovej žene predstavuje polesného.

V roku 1914 sa začala stavať železnica a do roku 1916 sa postavila od Lokce po Zákamenné s odbočkou na Mútne. Trať z Oravskej Lesnej do Lokce mala dĺžku 22,7 km, z Lokce do Tvrdošína bola vyznačkovaná v dĺžke 23 km.

Znak Lokce : Sedliak modliaci sa pred krížom so zopnutými rukami.