Krivá

Poloha: najsevernejšia časť Karpatského oblúka,západné svahy pohoria Skorušina a dolina Oravy, nadmorská výška v strede obce je 545 m n. m., v chotári 540–1251 m n. m. Cez obec preteká Krivský potok.  

Tak ako i iné oravské obce nemá obec Krivá pevný jednotný dátum vzniku, pretože vznikala postupne, ale pre zjednodušenie bol prijatý dátum prvej písomnej zbierky – v tomto prípade je to rok 1550 a potom následne rok 1575. Niektorí miestni znalci dejín Krivej sa domnievajú, že počiatky obce sú spojené s majerom – panským poľovným strediskom na Poľane medzi vrchmi vzdialené od obce 6 km. Z korešpondencie Juraja Thurzu so svojou manželkou sa dozvedáme o návštevách majera Krivá Jurajom Thurzom. Napr. v roku 1595 manželke Alžbete poslal z Krivej jablko, ktoré sa tu jediné urodilo. Zároveň jej oznámil, že v rieke chytil hlavátku a zastrelil tri zajace.

V roku 1575 sa spomínajú valasi čo potvrdzuje, že títo mali v Krivej svoju komunitu, svoje salaše a časť chotára bola využívaná panstvom, kde bol panský majer. Keďže vieme, že poddaní žijúci v povodí rieky Oravy povinne odovzdávali pre hradnú kuchyňu aj ryby, môžeme predpokladať, že takéto rybníky slúžili na sústreďovanie ulovených rýb, odkiaľ sa posielali do hradnej kuchyne, alebo priamo do Bytče, kde bolo sídlo panstva.