Chlebnice

Obec Chlebnice sa nachádza na juhovýchodnej hranici okresu Dolný Kubín. Z juhozápadu susedí obec s katastrom obce Malatiná, zo západu s katastrom Pribiš, zo severozápadu z Hornou Lehotou a Sedliackou Dubovou, zo severu s katastrom Dlhej nad Oravou a zo severovýchodu s Krivou. V úseku od Mlynovej po Cengárku hraničí s Liptovom. Z východu je to obec Malé Borové a z juhovýchodu kataster Veľkého Borového. Kataster Chlebníc má rozlohu 25,3 km2. Najnižšie miesto je 560 m n. m. (sútok Chlebnického a Klepetovho potoka v Lúžku) a najvyššie 1138 m n. m. (Cengálka zvaná aj Blato). Výškový rozdiel chotára je cca 600 m, čo poukazuje na veľkú členitosť terénu.
Z geologického hľadiska patrí celý kataster obce do podtatranskej skupiny vnútrokarpatského flyšového pásma. Na väčšine územia sa vyskytujú tzv. zuberecké súvrstvia v typickom flyšovom vývoji. Okolie Chlebníc je veľmi členité. Plochý, rovinatý terén je veľmi málo rozšírený. Nachádzame ho najmä pozdĺž vodných tokov a na plochých hrebeňoch v strednej časti katastra obce. Chlebnice ležia na dne kotliny s členitým dnom, ktorá vznikla eróziou Chlebnického pokoka a jeho prítokov v mäkkých flyšových ílovcoch. Na základe súčasného geomorfologického členenia sa chlebnický kataster nachádza v Alpsko-himalájskej sústave, podsústave Karpaty, provincii Západné Karpaty a v subprovincii vonkajšie Západné Karpaty. Podstatná časť katastra Chlebníc sa nachádza v oblasti Stredné Beskydy, v celku Oravská vrchovina.
Zachované písomné pramene potvrdzujú existenciu Chlebníc v polovici 16. storočia. Obec vznikla pred príchodom Fraňa Thurzu na Oravu, pred rokom 1556. Doterajšie archeologické nálezy v bezprostrednej blízkosti obce (Pucov, Podbiel, Pribiš, Or. Podzámok) potvrdzujú, že praveký človek dobre poznal okolie dnešných Chlebníc, o čom svedčí aj časť obce, pod názvom Žiar, v ktorej mohlo byť jeho kultovné miesto.
Obec Chlebnice sa v písomných prameňoch prvý raz spomína v roku 1554 ako „Chlewnica“, valašská osada. V roku 1358 sa Chlewnica ešte nespomína ako dedina. Chlewnica ako „dedina Walachi Arvensis“ sa spomína až v r. 1564.
Z cirkevných materiálov zo 16. storočia sa dozvedáme že sa názov obce menil. Najprv je známa ako „Chlewnicza“, „Chlevnicz“, roku 1604 však už „Chlebnicz“. Takto sa Chlebnice prvý raz dostali do hradného zoznamu.
V minulosti sa v obci nachádzalo až 5 mlynov. V súčasnosti však nie je zachovaný ani jeden z nich.
Chlebnice sú územím s priaznivými prírodnými podmienkami na celoročnú rekreáciu a sezónnu rekreáciu (kataster sa nachádza v Oravskej vrchovine a Skorušinských vrchoch, je tu blízkosť Roháčov, Oravskej Magury, Chočských vrchov, Prosieckej a Kvačianskej doliny a pod.). Návštevník môže vyskúšať zjazdové a bežecké lyžovanie, letnú aj zimnú turistiku, cykloturistiku (6 neznačených cyklistických trás a 1 značená cyklotrasa) , rekreáciu, agroturistiku, takisto aj niektoré druhy extrémnych športov, akými sú napríklad paragliding. Najväčší potenciál tu má agroturistika a vidiecky cestovný ruch, ktoré nie sú v súčasnosti využité.
Zaujímavosťou katastra obce je minerálny prameň (ide o studňu viazanú na flyšové zuberecké súvrstvia. Je málo výdatný s teplotou okolo 10 °C, slabo zásaditej reakcie (pH 7,6), s mineralizáciou 0,63 g/l a s obsahom CO2 42,9 mg/l a H2S od 0,0 do 3,16 mg/l) a jaskyňa Hunkovo (jaskyňa vznikla tektonickými poruchami, posúvaním horniny a rozostupovaním jej dvoch priliehajúcich častí. Nachádza sa od hranice s Liptovom, od Malatinej smerom k Chlebniciam po hrebeni).