Liesek

Katastrálne územie obce Liesek sa nachádza vo východnej časti Oravy. Jeho veľká časť leží v Oravskej kotline, menšia, južná časť, zasahuje do Skorušinských vrchov. Severný úsek je totožný s tokom rieky Jelešňa a súčasne je súčasťou štátnej hranice medzi Poľskom a Slovenskom. Najnižším bodom katastra je kóta 633 pri Jelešni, najvyšším bodom je Brezový vrch (Za Vrch) 1136 m. n.v. Nadmorská výška intravilánu územia Liesku je 650 metrov n. m. Celková rozloha územia Liesku = 30,9 km.²

O erbe Liesku sa dozvedáme z troch pečatidiel, ktoré sa zachovali.

Najstaršie je asi z polovice 18.stor. Dodnes existuje v Oravskom múzeu na Oravskom hrade. Symbolom obce je tu sv. Margita, ktorá bola pravdepodobne patrónkou obce.

Ďalšie pečatidlo je z druhej polovice 18.stor.Text na ňom je latinský, tretie je z roku 1846,text je maďarsky. Na základe pečatidiel má erb takúto podobu: štít je strieborný, sv. Margita je bieloodetá, na pleciach má zlatočervený plášť.

Kríž, gloriola a obuv sú zlaté. Drak a reťaz sú čierne, obojok je strieborný. Obec svoju patrónku prijala do erbu už v roku 1991.

Od roku 1774 mala obec už vlastnú obecnú pečať. Bolo to spojené so slobodnou voľbou richtára, keď sa skončil dedičný šoltýssky systém tzv. dedičných richtárov z rodiny Lieskovských. Tento systém bol zrušený kráľovským rozhodnutím, pretože brzdil ďalší vývin obcí. Šoltýsi si mysleli dosť často, že podriadenosť obcí zemskému panstvu je i podriadenosťou Šoltýsom a nechápali prostredníkov medzi panstvom a poddanými, ktorých oni reprezentovali. Šli až tak ďaleko, že niektoré roboty, ktoré boli urbárskou povinnosťou, požadovali pre seba na svojich majetkoch. Podobne, aj v Liesku sa takto Šoltýsi dostávali do konfliktu s ostatnou obcou, preto sa obec rozdelila na dve časti – na dve šoltýsske rodiny, ktoré obhospodarovali dve rale a na ostatných, ktorí obhospodárovali ostatných desať ralí.Obecná pečať mala označenie písmenami SIGILLUM/POSESS/SIONS – chýbalo, lebo sa rytcovi asi do kruhopisu asi nevošlo/ LESEK. V strede bola svätica sv. Margita, ktorá bola patrónkou obce. Vtedy obec ešte cirkevne patrila do trstenskej farnosti. Keď sa v Liesku postavil nový kostol /1811-18/ a za patróna si zvolili sv. Michala, táto udalosť sa neprekryla s obecnou pečaťou. Obec teda mala tri pečatidlá, posledné bolo vyhotovené 1846, kde bez spochybňovania ide o svätú Margitu, kľačiacu na oblakoch. Na najstaršej obecnej pečati je štít strieborný, sv. Margita je bieloodetá, na pleciach má zlato-červený plášť. Kríž, gloriola a obuv sú zlaté, drak a reťaz čierne, obojok strieborný. Táto pečať sa používala až do roku 1820.