Ťapešovo

Pečatidlo názov obce vznikol z osobného mena Tepeš.Medzi ľudom našej obce sa zachovala povesť, ktorá hovorí o jej vzniku:„Žili raz traja bratia, valasi, Lokaj , Ťapek a Vavrek. Títo raz prišli do neobývaneho kraja. Rozhodli sa, že tu založia osady. Lokaj zostal prvý a založil Lokcu. Ťapek s Vavrekom putovali ďalej. Keď začuli žblnkot potôčika, Ťapek sa rozhodol, že si tu založí novú osadu. Osada dostala meno podľa neho Ťapešovo. Vavrek sa usadil v blízkosti bratov.“V archívnych dokladoch sú uvedené názvy obce: Tyapesso, Tapessowo, Tepišovo, Tiepessowo, Tyapešow.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1580. V tomto roku Ján Rusnák, slobodný šoltýs a 6 valašských sedliakov získalo v novej osade Tyapesso od Juraja Thurzu za námahu pri osídľovaní určité slobody. Slobodný šoltýs Ján Rusnák dostal mlyn a vodnú pílu a sedliaci boli oslobodení od všetkých dávok a robôt, ktoré obvykle vyžadovalo panstvo Oravského hradu. Po 12 – tich rokoch už museli sedliaci vykonávať všetky služby. Roku 1588 osada Tapessowo patrí k Oravskému hradu a buduje sa od niekoľkých rokov v hustých lesoch. V daňovom súpise z roku 1588 má obec 6 sedliackych domov. Avšak v roku 1604 klesol počet na 5 domov, a v roku 1606 počítali 6 ralí. Pri zdaňovaní v roku 1608 našli len dva domy. Počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla. V období rokov 1715 – 1716 obec postihla veľká neúroda. Boli to „zamrznuté roky“ , obilie nedozrelo. Ľudia umierali hladom a dobytok hynul. Tieto podmienky napomohli k vzniku epidémií. Proti ťažkým životným podmienkam sa obyvatelia bránili útekmi. Z Ťapešova utieklo 8 poddaných sedliakov.

Roku 1728 má osada Tyapesso mlyn. Leží v kopcovitom údolí a polia sú kamenné, alebo hlinaté. Roku 1739 vypukol mor, zomrelo 122 ľudí. Obyvatelia Ťapešova mali v tomto období na území terajšieho Beňadova lúky a pasienky. Podľa ústneho podania Ťapešovčania utekali pred cholerou na Polyanky Tzape sowske. Podľa ďalších zdrojov vrchnosť nariadila po rozšírení Ťapešova, aby sa poľany osídlili a vznikla ďalšia osada. Prvý človek, ktorý tam vraj prišiel, vedel povedať iba „bo“, takže preto dostala obec názov Beňadovo. Na nové miesto sa musel presídliť každý tretí roľník z Ťapešova. Medzi rokmi 1752 – 1761 bola z chotára dediny Ťapešovo vylúčená nová dedina Beňadovo. Správa dediny Ťapešova do zavedenia Tereziánskeho urbára bola v rukách dedičných šoltýsov s menami: Rusnák, Ťapešovský a Koválik. Po zavedení a schválení Tereziánskeho urbára pre oravské obce roku 1784 prešla na volených richtárov. V roku 1828 tu bolo 56 domova 381 ľudí. V rokoch 1845 – 1847 zúril v obci opäť mor. Obec Ťapešovo ostala v poddanskom pomere oproti hradnému panstvu do vynesenia zák. čl. IX z roku 1848 o zrušení poddanstva. Po zrušení poddanstva sa pomer medzi hradným panstvom a starousadlíkmi upravil dohodou z 20.7.1864. Podľa sčítania z roku 1870 tu bolo 57 domova 308 ľudí.

lavným zamestnaním Ťapešovčanov počas uplynulých stáročí bolo poľnohospodárstvo, spojené s chovom dobytka a pastierstva. Veľkú záťaž pre roľníkov predstavovali i roboty na panskom. Okrem toho museli poddaní slúžiť vo vojsku.Zlé životné podmienky spôsobili, že na prelome 19. – 20. storočia veľa obyvateľov odišlo za prácou do iných krajín.