Lomná

První známá písemná zmínka o obci pochází z roku 1600. V obci je moderní římskokatolický kostel Božského srdce Ježíšova.Obec se nachází v nadmořské výšce 690 metrů a rozkládá se na ploše 21,56 km². K 31. prosinci roku 2017 žilo v obci 914 obyvatel.

Prvý človek sa na Orave objavil v paleolite v dobe posledného zaľadnenia pred približne 10 000 rokmi. Šlo o sídliská lovcov sobov na severnej Orave, ktorí zanechali kamenné nástroje v oblasti Bobrova, Lipnice, Trstenej. Lovci postupovali na Oravu z nížin na území dnešného Poľska pod tlakom posledného zaľadnenia. Každé ďalšie osídľovanie Oravy prebiehalo od neolitu výlučne z juhu. V dobe železnej a rímskej postúpila pod tlakom germánskych kmeňov na prelome letopočtov na Oravu časť Keltov, okolo 5.storočia nakrátko aj Germáni. Časť pôvodného obyvateľstva zostala až do príchodu Slovanov niekedy v 8.storočí. V 8. a 9. storočí splynulo pôvodné obyvateľstvo s novým slovanským etnikom, ktoré na toto územie preniklo pozdĺž Váhu. V prvej polovici 13. storočia bolo na Orave len niekoľko osád, ktorých existencia je archeologicky a historicky doložená. Veľké zmeny na Orave prinieslo 13. storočie. Po tatárskom vpáde sa kráľ Belo IV. rozhodol posilniť pohraničné oblasti Uhorska novými kolonistami (Huba a Mikuláš, 1985). Stredoveké osídlenie oblasti sa obmedzovalo predovšetkým na okolie rieky Oravy a jej väčších prítokov.
Oblasť dnešnej Lomnej do 16 stor. pravdepodobne nebola osídlená. Vysoká poloha, málo úrodná pôda, drsné podnebie a silná lesnatosť nedávali veľké možnosti na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Odlesňovanie územia a postupné osídľovanie sa uskutočnilo až počas kolonizácie na valašskom práve. Lomná vznikla rovnako ako okolité osady na základe valašského práva počas osídľovacieho procesu, ktorý smeroval cez Oravskú Maguru do údolia Lokčianskeho potoka a bol základom osídlenia oblasti Bielej Oravy a jej prítokov.