Dlhá nad Oravou

Dlhá nad Oravou sa nachádza obec v centrálnej časti Oravy, neďaleko Oravského hradu, Patrí do okresu Dolný Kubín. Dedina bezprostredne susedí s obcami Sedliacka Dubová, Krivá a Chlebnice. Na severozápade ju ohraničujú Ostrý vrch, na severovýchode vrch Holáň, na východe vrch Banský a na juhozápade vyvýšenina Žiar – Hradisko, ktorá je v súčasnosti chotárnou hranicou so susednou obcou Sedliackou Dubovou. Vyvýšeninu charakterizuje praveké halštatské osídlenie a viditeľné zrúcaniny kostola svätých Kozmu a Damiána s cintorínom.
Prvýkrát sa spomína ako „villa Dluha Luka“ v listine palatína Mikuláša z Góry z roku 1420. Táto listina vyjadruje stav majetkovej držby v čase, keď sa majiteľom Oravského hradu stal na prechodný čas Stibor zo Stiboríc, uhorský šľachtic poľského pôvodu. Dlhá nad Oravou sa však približne až do 16. storočia uvádza spoločne so Sedliackou Dubovou a až v  roku 1593 sa prvýkrát spomína samostatne.
Katastrom obce  preteká rieka Orava, ktorá bola v roku 1997 vyhlásená za chránený areál vďaka komplexu zachovalých riečnych ekosystémov s bohatým druhovým zastúpením fauny a flóry i biotopov mnohých chránených, vzácnych a ohrozených druhov organizmov. V Dlžianskom chotári priberá rieka Orava  z pravej strany Dlžiansky Cickov , ktorý pramení v Oravskej Magure na južnom svahu Prípora v nadmorskej výške približne 995 m n. m. a z ľavej strany potok Turín a Chlebnický potok, ktoré sú bystrinnými tokmi a svoj spád prekonávajú pomocou stupňovitých malých vodopádov, pekne zachované v doline Dlžianskeho Cickova.  Hranicou katastra preteká taktiež potok Ráztoky, ktorý je pravostranným prítokom Chlebnického potoka. Na riečnej nive, neďaleko sútoku Chlebnického potoka do rieky Oravy, je najnižší bod dlžianskeho katastra (525m.n.m.).
V lokalite Makovisko- Ivanovo, asi 2,5 km na sever od obce, sa nachádza minerálny prameň, ktorý vyviera na zlomovej línii, na styku vápencov s rohovcami bradlového pásma a ílovcov magurského príkrovu.
Územie dlžianskeho chotára patrí do systému pohorí Západných Karpát a zasahuje do troch horopisných jednotiek:  do Oravskej Magury na severe, do Oravskej vrchoviny (stredná a južná časť katastra) a Skorušinských vrchov v juhovýchodnej časti. Takmer celá plocha chotára má charakter vrchoviny.  Masív Oravskej Magury je budovaný predovšetkým pieskovcami a ílmi. Povrch je pokrytý hustými lesmi, kde prevažuje smrek a buk lesný. Najvyšším vrchom v dlžianskom katastri je Prípor  (1105,8 m.n.m.), ďalej sem patrí Bučina (894 m.n.m.) a Poľany (881,8 m.n.m.) Vysoký Grúň (848,7 m.n.m.), Ostrý Vrch (808,5 m.n.m.), Banský (752m.n.m.),Osičiny (763,1 m.n.m.), Kálaný (852,7 m.n.m.) a Holáň (794 m.n.m.) patria do celku  Oravská vrchoviny a z obdobia starších treťohôr  je Turínok (1003,5 m.n.m.) a Lysec (943,6 m.n.m.), ktoré patria do Skorušinských vrchov. Zaujímavosťou je pseudokrasová jaskyňa Kozia diera, ktorá sa nachádza severne od obce. V ústnom podaní sa zachovala povesť o kačici, ktorá preplávala z podbielanského chotára cez jaskyňu až do dlžianskeho chotára.
Zaujímavosťou je chránený strom lipa veľkolistá  (Thilia platyphyllos), významný exemplár z historického, kultúrneho, vedeckého a krajinárskeho, ktorá sa nachádza v centre obce. Výška stromu je 27 m, priemer koruny 18 m a vek 120 rokov.