Trstená

Mesto  leží na severovýchodnom okraji Oravy v nadmorskej výške 607 m. n. m. v tesnom  susedstve s Poľskou republikou.  Vďaka  svojej strategickej polohe sa toto mesto  s rozlohou 82,54 km2  už v minulosti stalo dôležitým hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom regiónu. Bolo založené v roku 1371 ako trhové mesto s výsadným postavením. V roku 1609 mu boli kráľom Matejom II. udelené práva na štyri výročné jarmoky. V tradícii usporadúvania jarmokov pokračuje mesto aj dnes. Vďaka kráľovským výsadám sa rýchlo rozvíjalo a tak v krátkom čase predstihlo mnohé staršie osady na Orave.

Samotná poloha Trstenej ovplyvnila jej vývoj a mesto sa tak stalo centrom obchodu a remesiel. Písomné doklady potvrdzujú existenciu remeselníckych cechov. Najznámejší z nich bol cech hrnčiarsky, ktorý vyrábal hrnčiarske výrobky. Toto remeslo je dodnes živé a pod rukami hrnčiarskeho majstra sa aj v súčasnosti vyrábajú výrobky v podobe Trstenskej keramiky.

Trstenské hrnčiarstvo sa vyznačovalo špecifickými znakmi technológie, tvaru a dekorácie. Charakteristickým znakom trstenskej keramiky je tehlovo červená farba zdobená bielou hlinkou. Vzory tvoria prevažne rastlinné motívy. Suroviny na výroby trstenskej keramiky sa ťažia v blízkom okolí mesta. Tradičné nádoby oravského regiónu  sú mliečniky (tzv. gledňaky), krčahy, krbky, misy a misky a rôzne druhy šálok. Trstenská keramika je aj dnes obľúbeným darčekom a peknou spomienkou na mesto Trstená.

K významným strediskom a centrom mesta bolo v minulosti námestie. Od čias založenia mesta bolo hospodárskym , administratívnym a kultúrnym centrom diania, kde sa pravidelne konávali trhy a jarmoky. Na prelome 18. a 19. storočia sa do Trstenej prisťahovali Židia, ktorí ovplyvnili celkový hospodársky vývoj mesta i celkovú podobu námestia. V krátkom čase sa stali vplyvnými a významnými občanmi a mohli si zakúpiť najlepšie pozemky v meste pre výstavbu súkromných a obchodných objektov, ktoré obkolesovali celé námestie. Tie dodnes patria medzi architektonické skvosty. Námestie M. R. Štefánika je aj dnes centrom obchodného a kultúrneho života. Konajú sa tu každoročne tradičné jarmoky, letné festivaly, koncerty a rôzne podujatia. N námestí sa nachádza viacero historických pamiatok.

Dominantu predstavuje  Kostol sv. Juraja nazývaný aj „malý“ alebo františkánsky. Bol postavený počas 17. Storočia katolíkmi, pokiaľ miestna evanjelická komunita využívala farský kostol. V roku 1697 kostol spustošil ničivý požiar mesta. Po skončení stavovského povstania bol kostol v roku 1728 vysvätený ostrihomským biskupom Lukášom Natalim. V roku 1733 kostol  opätovne zasiahol požiar. Interiér a mobiliár kostola je výsledkom úprav na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Chrám je trojloďového typu, v bočnej miestnosti kostola je uložený barokový paramentár z 18. storočia. Jeho súčasťou sú dve olejomaľby na stenách znázorňujúce anjela s plamenným mečom.

Peknou architektonickou budovou a dominantou námestia je františkánsky kláštor vybudovaný v rokoch 1776 – 1780. Podobne ako kostolík aj kláštor bol niekoľkokrát prestavaný. Novšie úpravy v 20. storočí pozmenili i tvar okien. Kláštor spolu s prípojnou budovou má pôdorys tvaru „ L „ a pôvodnú klenutú priebežnú chodbu, ktorou sa vchádza do klenutých miestností. Súpis výtvarných pamiatok Oravy z roku 1944 uvádza, že v inventári kláštora sa nachádza obraz Márie Magdalény s pekným starým rámom z konca 16. storočia a obraz sv. Františky z 18. storočia. Na dolnej chodbe kláštora je umiestnená baroková spovednica a patronátne lavice z 18. storočia. Je to práca neznámeho autora. Drevené lavice v hladkom prevedení, majú bohato vykrojované bočnice. Drevo je mramorované. Kláštor bol po roku 1950 sídlom referátu ONV. V roku1971 bol prestavaný na hotel Oravica. Po roku 1989 sa opäť stal vlastníctvom františkánskej rehole a kláštora.